New Space Economy a postavenie Slovenska v globálnom ekosystéme

1. História dobývania vesmíru

Príbeh ľudského dobýjania vesmíru siaha hlboko pred prvé technologické pokusy. Už v roku 1865 opísal Jules Verne vo svojom sci-fi románe Cesta na Mesiac víziu cesty do vesmíru. Hoci išlo o fikciu, inšpiroval generácie vedcov a inžinierov.

Skutočná vesmírna éra však začala v roku 1957 vypustením družice Sputnik 1. Okrem technologického prelomového významu to bol aj politický signál – krajina, ktorá ovláda vesmír, ovláda aj strategickú vojenskú silu.

Nasledovali misie Sputnik 2 s Lajkou a Explorer 1 z USA. Za dva roky bolo vypustených 36 družíc, začali sa skutočné vesmírne preteky.

Rok 1961 priniesol ďalší míľnik, Jurij Gagarin sa stal prvým človekom vo vesmíre. Jeho let potvrdil schopnosť ľudstva prekročiť hranice Zeme. Tempo vývoja sa ešte zrýchlilo.

Vyvrcholením bolo pristátie Apolla 11 na Mesiaci v roku 1969. USA dosiahli symbolické víťazstvo nad ZSSR. Následne však nadšenie pre vesmír začalo opadať. Svedčí o tom aj zníženie rozpočtu NASA po roku 1969. Vesmír zostal výsadou štátnych agentúr a priemysel bol úplne závislý od vládnych zákaziek. V podstate neexistoval žiadny trh, ktorý by fungoval bez verejného financovania.

Zmena prišla až koncom 70. a začiatkom 80. rokov, keď sa objavili prvé civilné aplikácie, predpovede počasia, satelitná televízia, diaľkové snímanie Zeme. Napríklad satelit Landsat 5 poskytol prvé snímky havárie v Černobyle.

Postupným prechodom od čisto štátneho modelu k zmiešanému a otvorili sa dvere budúcej komercializácii vesmíru – hoci skutočný zlom ešte len prichádzal.

2. Zrod New Space Economy

Hoci sa prvé náznaky komerčného využívania vesmíru objavili už koncom 20. storočia, skutočná revolúcia začala až s nástupom tzv. New Space Economy, novej éry vesmírneho priemyslu, kde sa dominancia štátnych aktérov začala vyvažovať rastúcou úlohou súkromného sektora.

Za jeden z prvých krokov v tejto ére možno označiť vznik štandardizovaného dizajnu pre CubeSat-y – malé satelity založené na modulárnej architektúre, ktoré umožnili lacné a rýchle experimentovanie vo vesmíre. Referenčný dizajn bol predstavený v roku 1999 a v nasledujúcich rokoch sa stal základom pre tisíce malých satelitov. Tento koncept umožnil univerzitám, startupom a menším firmám stavať a testovať satelity s oveľa nižšími nákladmi.

Ďalší významný zlom priniesol vstup spoločnosti SpaceX na trh. V roku 2010 sa uskutočnil prvý komerčný štart rakety Falcon 9, ktorý odštartoval zásadnú transformáciu trhu v cenách za vynesenie nákladu na obežnú dráhu. SpaceX vytvoril konkurenčný tlak na stagnujúci sektor, kde tradiční hráči ťažili z vládnych kontraktov bez potreby inovácií.

Súkromný kapitál začal prenikať do všetkých segmentov vesmírneho priemyslu, od vývoja technológií, cez výrobu satelitov, až po služby spojené s ich prevádzkou a spracovaním dát. Investori si uvedomili, že z vesmíru sa stáva nový rastový trh.

V tomto globálnom kontexte sa začali objavovať aj prvé náznaky komerčnej vesmírnej aktivity na Slovensku. Za symbolický začiatok sa často označuje úspešná misia SKCube v roku 2017 –  prvý slovenský satelit postavený nadšencami zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Táto misia vytvorila komunitu, ktorá sa neskôr stala základom pre vznik slovenských vesmírnych startupov a technologických firiem.

V priebehu nasledujúcej dekády sa vesmírny sektor rapídne rozšíril. Celkový obrat globálneho vesmírneho priemyslu sa takmer zdvojnásobil a očakáva sa, že v najbližších rokoch prekročí hranicu jedného bilióna dolárov. Zmenil sa aj trh dominantným zákazníkom sa už nestáva štát, ale súkromné spoločnosti a koncoví používatelia.

Zásadný rozdiel oproti predchádzajúcej ére spočíva v dostupnosti. Cena za kilogram vynesený na orbitu sa neustále znižuje, z desiatok tisíc dolárov na niekoľko tisíc, pričom opakovane použiteľné rakety ako Falcon 9 alebo pripravovaný Starship tento trend ešte viac urýchľujú. Tým vznikajú nové obchodné modely, ktoré pár rokmi nedávali ekonomicky zmysel.

New Space Economy tak prináša vlnu inovácií v technológiách a v  podnikaní. Vesmír už nie je len cieľom výskumných agentúr, ale stáva sa platformou pre biznis. Od poskytovania internetového pripojenia cez satelity (napr. Starlink), cez aplikácie pre poľnohospodárov, až po vývoj nových liekov vo vesmírnych podmienkach, nové možností vznikajú každý deň.

Táto transformácia vytvára aj obrovský potenciál pre krajiny, ktoré doteraz neboli vnímané ako vesmírne veľmoci. Práve kombinácia nízkych nákladov, technického know-how a flexibility môže urobiť z menších štátov významných hráčov v tejto novej ére.

3. Vesmír ako internet

Ak chceme porozumieť tomu, čo sa dnes deje vo vesmírnom priemysle, veľmi užitočné je porovnanie s vývojom internetu. Podobne ako internet, aj vesmírny sektor prechádza radikálnou transformáciou, z technologickej domény štátu sa stáva infraštruktúrou dostupnou pre komerčné využitie.

Internetový boom sa nezačal len preto, že technológia bola nová. Skutočný impulz prinieslo dramatické znižovanie ceny za prenos dát, zo stoviek dolárov na megabajt sa postupne stala zanedbateľná položka. Tento jav umožnil vznik úplne nových obchodných modelov – od e-shopov, cez streamovanie, až po dnešný cloud computing.

Presne ten istý mechanizmus dnes pozorujeme vo vesmírnom sektore: zníženie ceny za vynesenie kilogramu nákladu na orbitu. Z hodnoty okolo 50 000 dolárov za kg pred 20 rokmi sa dnes dostávame pod hranicu 3000 dolárov – a vývoj ide ďalej. Spoločnosti ako SpaceX a ich tlak na znižovanie cien touto cestou zásadne menia celý ekosystém.

Rovnako ako pri internete, pokles nákladov vytvára predpoklady pre rozšírenie využitia vesmíru v bežných ekonomických odvetviach. Či už ide o satelitné snímanie Zeme (Earth Observation), satelitnú komunikáciu, globálnu navigáciu, vývoj nových materiálov alebo vesmírnu výrobu, všetky tieto oblasti začínajú byť finančne dostupné aj pre menších hráčov.

Okrem cien hrá kľúčovú rolu aj miniaturizácia technológií. Dnešné malé satelity dokážu poskytovať výkonnosť, ktorá bola pred dekádou možná len pri veľkých, niekoľkotonových zariadeniach. Tento trend umožňuje vznik tisícov nových aplikácií, ktoré využívajú dáta z vesmíru. A to v reálnom čase, vo vysokej kvalite a za zlomok pôvodných nákladov.

Podobne ako internetový boom priniesol miliardové technologické firmy, tzv. unicorns, aj vesmírny priemysel už generuje svoje vlastné „jednorožce“. Spoločnosti ako SpaceX, Rocket Lab, Axiom Space a ďalšie už dosiahli hodnotu viac ako 1 miliarda USD a každým rokom pribúdajú ďalší hráči.

Tieto firmy zároveň vytvárajú druhú úroveň ekosystému, stovky startupov, ktoré nadväzujú na ich infraštruktúru. Rovnaký princíp sme videli v prípade internetu, giganti ako Amazon či Google vybudovali platformy, nad ktorými vznikli tisíce menších biznisov.

Aj vo vesmírnom sektore sa dnes deje to isté: na raketových nosičoch SpaceX lietajú satelity malých startupov; na dátach zo satelitného snímania vznikajú aplikácie pre poľnohospodárov, urbanistov či poisťovne; a nad touto infraštruktúrou sa budujú nové služby.

V tejto fáze už vesmír nie je len „technologický sen“. Stáva sa novou podnikateľskou realitou, priestorom, kde sa formuje ďalšia vlna inovácií. A podobne ako pri internete, tí, ktorí sa zapoja včas, môžu získať náskok, ktorý bude ťažké dobehnúť.

4. Rakety ako infraštruktúra – chrbtica novej vesmírnej ekonomiky

Tak ako v prípade internetu bola základom jeho rozvoja fyzická infraštruktúra, dátové centrá, optické káble, routery a servery, vo vesmírnom priemysle túto rolu zohrávajú rakety. Nosné rakety sú základnou vrstvou, bez ktorej by akýkoľvek vesmírny biznis nedával zmysel. Bez prístupu na obežnú dráhu neexistuje prenos dát, satelitná sieť ani výroba vo vesmíre.

Rakety sú teda kľúčovým infraštruktúrnym komponentom celého ekosystému. A práve preto je taká významná technologická zmena, ktorú priniesol koncept opätovne použiteľných rakiet.

Dlhé roky bola každá raketa spotrebným materiálom, vyniesla náklad na obežnú dráhu a následne zhorela v atmosfére alebo skončila v oceáne. Tento model výrazne zvyšoval náklady, podobne ako keby sme po každom lete vyhodili lietadlo.

SpaceX túto paradigmu zmenil. Ich rakety Falcon 9 sú schopné návratu a opätovného štartu, dnes už nie je výnimkou, že jeden a ten istý prvý stupeň letí niekoľkokrát. Tento prístup zásadne mení ekonomiku vesmírnych štartov: znižuje cenu za kilogram nákladu, zvyšuje kapacitu a zefektívňuje celý sektor.

Výsledok? Raketové štarty sa stávajú bežnou službou, nie výnimočnou udalosťou. Súkromné firmy si môžu plánovať pravidelné misie, vznikajú tzv. rideshare launches, kde sa viacero menších spoločností zloží na jeden spoločný štart. Z rakiet sa stáva rovnaký druh infraštruktúry ako kamióny v logistike alebo internetové servery v online podnikaní.

Táto prístupnosť vesmírneho priestoru vytvára dominový efekt, čím viac štartov, tým viac satelitov, tým viac dát, tým viac aplikácií. Vzniká cyklus inovácií, ktorý poháňa celý ekosystém.

Tak ako dátové centrá a káblová infraštruktúra umožnili vznik nových služieb – od webhostingu až po cloud computing, raketová infraštruktúra umožňuje vznik nových vrstiev vesmírneho podnikania. A čím viac sa zníži bariéra vstupu na obežnú dráhu, tým viac hráčov sa zapojí a tým pestrejší a dynamickejší bude celý trh.

Pre startupy aj etablované firmy to znamená jediné: čas vstúpiť do vesmíru je teraz.

5. Vesmír ako geografická lokalita

Jedným z menej intuitívnych, no o to zásadnejších prístupov k vesmíru je jeho vnímanie nie ako abstraktného priestoru, ale ako konkrétnej geografickej lokality so špecifickými fyzikálnymi vlastnosťami. Tak ako má každý región na Zemi svoje výhody, prístup k surovinám, špecifické klimatické podmienky či logistickú polohu, aj vesmír má svoje jedinečné charakteristiky, ktoré vytvárajú nové príležitosti.

Tou najvýznamnejšou je mikrogravitácia. Prostredie bez takmer žiadneho gravitačného pôsobenia má radikálne odlišné fyzikálne vlastnosti než Zem. Mnohé procesy, ktoré sú na Zemi komplikované alebo fyzikálne obmedzené, sa vo vesmíre dajú realizovať omnoho efektívnejšie.

Napríklad:

• Výroba materiálov s výnimočnou čistotou a štruktúrou: v mikrogravitácii sa dajú zlúčeniny premiešať bez sedimentácie, čo umožňuje vývoj nových typov zliatin, kryštálov či kompozitných materiálov.
• Tkanivové inžinierstvo a biotechnológie: v beztiažovom stave sa dajú pestovať bunkové štruktúry bez použitia podporných scaffoldov, čo otvára nové možnosti pre medicínsky výskum a regeneratívnu medicínu.
• Výroba špeciálnych optických vlákien: ako je napríklad ZBLAN, ktorá vo vesmíre sa dosahuje oveľa vyššu kvalitu.

Tieto procesy už nie sú len v rovine experimentov, firmy ako Varda Space Industries alebo Redwire pracujú na reálnych komerčných modeloch pre in-orbit manufacturing – teda výrobu priamo na obežnej dráhe. Tak ako má niekto fabriku v priemyselnom parku, niekto iný bude mať fabriku vo vesmíre. Výhodou je aj neobmedzený prístup k slnečnej energii, bez atmosférických strát, či denno-nočného cyklu.

Zaujímavé je tiež vnímať vesmír ako logistickú lokalitu – v tomto kontexte je napríklad SpaceX nielen výrobca rakiet, ale predovšetkým logistická spoločnosť, ktorá poskytuje dopravu medzi „lokáciou Zem“ a „lokáciou orbitálna stanica“. Starlink je zas ekvivalentom telekomunikačného operátora, ktorý prepája túto lokalitu s globálnym internetovým systémom.

Z toho vyplýva aj zásadná téza: mnohé ľudské činnosti, ktoré dnes vykonávame na Zemi, budeme v budúcnosti vykonávať vo vesmíre, pretože tam budú dávať väčší technologický alebo ekonomický zmysel. Od vývoja nových liekov, cez pokročilú výrobu až po digitálne služby, vesmír sa stáva novou priemyselnou zónou, kde podmienky prostredia vytvárajú jedinečnú konkurenčnú výhodu.

A práve v tomto bode sa podnikateľské myslenie začína prepájať s technologickým pokrokom: kto pochopí vesmír ako špecifickú lokalitu s vlastnými zdrojmi, výhodami a obmedzeniami, ten má šancu vytvoriť podnikanie, ktoré nebude možné nahradiť alebo presunúť späť na Zem.

6. Príležitosti pre malé krajiny – prípadová štúdia Luxemburska

Jednou z najčastejších otázok v kontexte vesmírneho priemyslu je, ako sa doň môžu zapojiť malé krajiny, ktoré nemajú ani obrovské rozpočty, ani tradičné vesmírne agentúry. Odpoveď však už dávno existuje. Príkladom úspešnej stratégie je Luxembursko.

Táto malá európska krajina s menej než 700-tisíc obyvateľmi preukázala, že veľkosť nie je prekážkou, ak existuje jasná vízia a strategický prístup. V 70. rokoch 20. storočia prešlo Luxembursko výraznou hospodárskou transformáciou. Po úpadku oceliarskeho priemyslu hľadalo nové odvetvia, ktoré by mohli zabezpečiť ekonomickú budúcnosť krajiny.

Zlom nastal v roku 1985, keď vzniklo public-private partnership s názvom Société Européenne des Satellites (SES), prvý komerčný satelitný operátor v Európe. SES sa stal v priebehu niekoľkých rokov globálnym lídrom v poskytovaní televízneho satelitného signálu.

Luxemburská stratégia:

• Skorá identifikácia rastúcich odvetví s potenciálom pre globálny rast.
• Podpora inovácií a technológií, ktoré vytvárajú dlhodobú konkurenčnú výhodu.
• Proaktívna regulačná a legislatívna podpora, ktorá lákala firmy a investície.
• Investovanie do vzdelania, výskumu a rozvoja startupov.

SES sa navyše stala aj technologickým priekopníkom, satelit SES-8 bol prvý komerčný náklad vynesený raketou SpaceX, čím firma potvrdila svoju strategickú orientáciu na inovatívne technológie.

Luxembursko sa však nezastavilo pri televíznych satelitoch. V roku 2016 tamojšie ministerstvo hospodárstva spustilo iniciatívu “Space Resources Initiative”, ktorej cieľom bolo etablovať krajinu ako lídra v oblasti vesmírneho hospodárstva s nerastnými surovinami, predovšetkým v oblasti asteroid mining.

Zároveň sa krajina začala zameriavať na ďalšie perspektívne oblasti:

• materiálové vedy a pokročilé výrobné procesy,
• 3D tlač a robotiku,
• umelú inteligenciu a automatizované systémy,
• komunikačné technológie a satelitné siete.

Výsledkom je, že mnohé firmy pôsobiace v týchto sektoroch dnes sídlia v Luxembursku, sú tam registrované ich patenty alebo čerpajú financovanie z luxemburských programov. To znamená, že príjmy z inovácií a duševného vlastníctva prúdia priamo do krajiny a upevňujú jej pozíciu ako high-tech lídra.

Luxembursko ukázalo, že malá krajina s jasnou stratégiou dokáže konkurovať veľkým štátom. A jeho skúsenosť je mimoriadne inšpiratívna pre Slovensko – krajinu, ktorá má síce odlišný historický kontext, ale podobne veľký potenciál.

Slovensko má silné priemyselné zázemie, špičkové technické vzdelanie a pestrú startupovú scénu. Chýba už len jedno: odvážna vízia, strategické investície a systematická podpora podnikateľského ekosystému v oblasti vesmíru.

7. Slovensko a vesmírny priemysel: súčasnosť, potenciál a príležitosti

Aj keď Slovensko nepatrí medzi tradičné vesmírne veľmoci, v posledných rokoch dochádza k výraznému obratu. Krajina, ktorá bola dlhodobo na okraji vesmírneho diania, sa začína postupne etablovať ako zaujímavý hráč v európskom vesmírnom ekosystéme.

Zlomový moment: pridružené členstvo v ESA

Kľúčovým impulzom bol vstup Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v pozícii pridruženého člena v roku 2022. Tento krok otvoril dvere slovenským firmám, výskumným inštitúciám aj startupom do širšieho európskeho priestoru, podobne ako vstup do EÚ v roku 2004 priniesol novú vlnu ekonomických príležitostí.

Vďaka členstvu v ESA majú slovenské subjekty prístup k projektom, financiám, partnerstvám a vedecko-technickým výzvam, ktoré boli predtým mimo ich dosahu. Pre mnohé firmy to znamenalo prechod z výskumných projektov do komerčných kontraktov s globálnym dopadom.

Ekosystém firiem a výskumu

Na Slovensku dnes pôsobí viac ako 50 spoločností, ktoré sa priamo alebo nepriamo zapájajú do vesmírneho priemyslu. Viac ako polovica z nich sa zameriava na upstream,  vývoj technológií, komponentov a infraštruktúry. Zaujímavé však je, že najväčší objem príjmov plynie z downstreamu: satelitné dáta, ich spracovanie a aplikácia do praxe

Dôležitou súčasťou tohto ekosystému sú aj výskumné a akademické inštitúcie. Slovenskí vedci sa podieľali na prestížnych ESA misiách ako BepiColombo či Rosetta, čím potvrdili svoju technologickú úroveň a schopnosť zapojiť sa do medzinárodných projektov.

V roku 2021 vznikla Slovak Space Office, ktorá zastrešuje koordináciu vesmírnych aktivít na štátnej úrovni. Zároveň rozbieha množstvo iniciatív na podporu inovácií, ako napríklad:

• Spaceport_SK Incubator program: podpora startupov a technologických tímov,
• CANSAT súťaž pre stredoškolákov: motivácia mladých k technickému a vesmírnemu vzdelaniu,
• hackathony a networkingové podujatia, ktoré prepájajú výskum, biznis a štátny sektor.

Slovenské success stories

Na domácej scéne už existuje viacero úspešných firiem, ktoré dokazujú, že aj z malého trhu možno preniknúť do globálneho vesmírneho priestoru:

• SolarGIS: globálny poskytovateľ satelitných dát a softvérových nástrojov pre hodnotenie solárneho potenciálu a monitoring fotovoltických systémov. Spoločnosť patrí medzi lídrov v oblasti využívania satelitných dát pre energetiku.
• YMS: technologická firma s vlastnými riešeniami pre monitoring infraštruktúry a prostredia, ktorá prepája satelitné dáta, senzorické siete a AI analytiku s praktickými aplikáciami v energetike, vodárenstve či lesníctve.
• 3IPK: priekopník v oblasti blockchainových riešení pre vesmírny priemysel. Vyvíja systémy na správu životného cyklu vesmírnych projektov, validáciu procesov a zabezpečenie dôveryhodnosti dodávateľských reťazcov.
• Groundcom: špecialista na pozemné stanice pre komunikáciu so satelitmi. Firma buduje sieť nízkonákladových antén a poskytuje služby tzv. Ground Station as a Service, čo výrazne znižuje bariers to entry pre malé satelitné misie.
• Spacemanic: integrátor satelitných misií s dôrazom na malé platformy, ako CubeSaty. Poskytuje komplexné služby od návrhu cez výrobu až po štart a prevádzku satelitov. Zároveň podporuje začínajúce tímy v realizácii ich prvých vesmírnych projektov.
• Spinea: tradičný výrobca presných pohonov a prevodoviek, ktorý nachádza uplatnenie aj vo vesmírnom sektore. Ich vysokopresné komponenty sú využívané v robotike, automatizácii a mechanických systémoch pre vesmírne aplikácie.

Tieto príklady dokazujú, že Slovensko má nielen inovačný potenciál, ale aj schopnosť exportovať špičkové technológie do globálneho vesmírneho ekosystému. Ide o firmy, ktoré vedia spojiť technické know-how, výskum a podnikateľský cit, presne to, čo vesmírna ekonomika dneška potrebuje

Okrem toho sa na Slovensku koná spickova medzinárodná konferencia VýtahConf, ktorá privádza svetových expertov vesmírneho priemyslu na slovenskú pôdu.

Kde je potenciál Slovenska?

Slovensko má unikátne predpoklady zapojiť sa do vesmírnej ekonomiky, najmä vďaka silnému priemyselnému know-how, kvalitnému technickému vzdelaniu a rastúcej startupovej kultúre.

Identifikujú sa dve hlavné oblasti, kde existuje najväčší tzv. ecosystem match:

1. Downstream (software a spracovanie dát)

• vývoj aplikácií na báze satelitných dát pre poľnohospodárstvo, energetiku, dopravu, urbanizmus či bezpečnosť,
• analytické nástroje využívajúce AI, GIS a big data,
• aplikácie pre satelitnú navigáciu a IoT integráciu.

2. Upstream (hardware a komponenty)

• projektovanie a výroba komponentov pre satelity, najmä optika, elektromechanika, materiálové technológie,
• testovanie, integrácia a montáž satelitov,
• veľký potenciál pre dodávateľov z automobilového priemyslu, kto vie vyrobiť auto, vie vyrobiť aj satelit.

Dôležitou témou je tiež kyberbezpečnosť vesmírnych systémov, blockchain pre validáciu dodávateľských reťazcov či automatizácia a robotika pre vesmírne operácie. Teda oblasti, ktoré sú zároveň silné aj v slovenskej technologickej sfére.

8. Slovensko a vesmír – výzva pre budúcnosť

Vesmírny priemysel už dávno nie je len doménou veľkých krajín či štátnych agentúr. Dnešná vesmírna ekonomika je dynamickým, otvoreným a rastúcim odvetvím, v ktorom si cestu dokážu nájsť aj malé krajiny, startupy či technologickí inovátori. Klesajúce bariéry vstupu, nové biznis modely a nástup komercializácie vytvárajú unikátne okno príležitosti, ktoré netrvá večne.

Slovensko má všetky predpoklady, aby sa stalo relevantným hráčom v tomto priestore: technické vzdelanie, priemyselnú kapacitu, výskumný potenciál aj podnikateľského ducha. Či už v oblasti hardvéru alebo softvéru, krajina má silný ekosystém, ktorý potrebuje len smerovanie a podporu.

Príklad Luxemburska ukazuje, že aj malá krajina dokáže hrať globálnu hru, ak správne zvolí stratégiu. Slovensko nemusí byť len konzumentom technológií, môže byť ich tvorcom. Vyžaduje si to však odvahu, víziu a koordinované úsilie naprieč štátnym, výskumným aj podnikateľským sektorom.

Čo treba urobiť?

• Podporiť začínajúce startupy a technologické firmy, ktoré môžu vyrásť na silných partnerov.
• Prepojiť výskum a prax, a to nielen prostredníctvom akademických projektov, ale aj cez reálne komerčné riešenia.
• Zamerať sa na exportne orientované technológie, ktoré môžu preniknúť na medzinárodné trhy ESA, EÚ či komerčných hráčov.
• Vzdelávať novú generáciu odborníkov, ktorí budú chápať vesmír ako biznisový priestor, nie len ako vedeckú abstrakciu.

Vyzývame podnikateľov, vývojárov, investorov aj štátne inštitúcie:

Vesmír je na dosah ruky. Vstúpme doň skôr, než vlak odíde. Slovensko má šancu byť pri tom, nielen ako pozorovateľ, ale ako aktívny spolutvorca novej éry technologického pokroku