V minulom článku sme si povedali, že o zavádzaní AI vo firme potrebujeme uvažovať v kontexte nášho podniku a našej stratégie. AI je technológia a každá technológia len umožňuje to, čo chceme v podnikaní dosiahnuť. Preto, ak startupu chýbajú ľudia, môže si pomôcť technológiou. Ak však my ľudí máme, nedáva zmysel, aby sme siahali po rovnakých krokoch ako startup (a hrali hru na piesočku niekoho iného). Treba uvažovať spôsobom, ako môžem môj firemný asset (napr. v podobe ľudí) využiť proti konkurencii.
V dnešnom článku sa pozrieme na AI v kontexte toho, prečo na nej zrejme nezarobíme a čo sa stane, ak „zmeškáme“ vlak. Na pomoc si zoberieme príklady z minulosti, na ktorých si tieto dopady vieme prakticky ukázať:
- železnice alebo
- internet.
Ako zarobiť na AI
Keď som mal 14 rokov, už som programoval, rozumel som počítačom a na Slovensko prichádzal trend internetu. Bolo to tesne pred „dot com“ bublinou a všetci tak nejak podvedome vnímali, že internet bude veľká vec. A veruže bola. Môj otec mi v tom čase zadovážil pomerne slušne rýchly internet (ISDN) a povedal: „Synku, poďme na tom zarobiť“.
Napriek mojej technickej výhode som kľúč k monetizácii nenašiel. Písal som ISAPI/CGI dynamické stránky, čomu sa v tej dobe venovala pomerne úzka elita programátorov. Mal som pod nosom možnosť napísať si vlastný eShop (napr. s knihami, všakže) alebo vyhľadávač, či sociálnu sieť.
Ale ani ťuk. Žiaden Zuckerberg sa zo mňa nestal – asi to už čitateľ tak nejako tuší.
Znamenalo to, že internet bola bublina?
Pár rokov po začiatku milénia skutočne bublina praskla. Väčšina startupov zlyhala. Zlyhal ale internet? Pozrime sa na rast svetového HDP v danom období:
Ako môžeme vidieť, napriek tomu, že na digitalizácii takmer nikto z nás nezarobil, kumulatívny dopad na ekonomiku bol masívny. A áno, po Apple, IBM a Microsofte prišli noví technologickí giganti: Google, Amazon či Meta.
Toto sú skutoční víťazi. Čo to ale pre malé a stredne veľké firmy znamená?
Prakticky nič. Firmy postupne zaviedli emaily, weby, začali komunikovať na sociálnych sieťach. Možno už nebolo treba zamestnávať tak veľa ekonómov a účtovníctvo sa nerobilo na plachtách, ale firmy postupne prešli do digitálu. Zarobili na tom? Väčšina nie.
Našli sa aj príklady, keď nové technológie zrušili tradičný biznis: napríklad na Zlaté stránky si už dnes nespomenie takmer nikto. Našli sa aj firmy, ktoré naďalej ignorovali digitalizáciu a z trendov si prisvojili len to nevyhnutné pre svoj biznis. Ukončili ale svoju prevádzku? Väčšina nie.
A toto bude najpravdepodobnejší scenár aj pre AI. Dnes si už ľudia nedávajú do životopisu: viem „googliť“ alebo posielať emaily. Zmena prišla postupne.
Sú teda inovácie zbytočné?
Tu si pomôžeme paralelou so železnicami. Išlo o veľkolepý vynález, ktorý umožnil nový pohľad na podnikanie: sieťový biznis, keď viac železníc, viac staníc, viac prekladacích miest násobilo zisky, aj keď dodávatelia boli rôzni. Taktiež sa inovoval cenový model, keď sa za rovnakú službu platili rôzne čiastky (iné počas dopravných špičiek, alebo sa doplácalo za luxus). A vznikli napr. prvé logistické firmy…
Pri nich sa pristavme. Vďaka tomu, že robili svoje úzke „operácie“ v masovom meradle, umožňovali znížiť náklady na dopravu. Čo to znamenalo pre podnikanie v danej dobe? Železnice a logistické firmy mnohým otvorili cestu na nové trhy. Tieto firmy na tom zo začiatku skutočne zarobili. No existovali iné firmy – napr. lokálne obchody, ktoré neboli priamo ovplyvnené železnicami. Naďalej fungovali, aj keď mohli mať napr. zaujímavejší tovar, čím dočasne získali konkurenčnú výhodu.
Existencia tejto výhody ale netrvala dlho. Konkurencia ju prebrala a z výhody sa stal štandard.
Zarobiť na technológii znamená využiť ju a typicky začať s inovatívnou myšlienkou na zelenej lúke. Inovovať v existujúcom biznise sa môže stať nevyhnutné, ak sa začne výrazne meniť svet okolo vás.
Tak prečo naďalej platí, že inovácie sú dôležité, a zároveň, že technológie nie sú pre biznis game-changer?
Odpoveď je jednoduchá: čaro inovácií nespočíva v technológiách, ale v stratégii, biznis modeloch či procesoch.
Procesy – ak chceme ušetriť
V predchádzajúcich častiach sme si povedali, že technológie síce skracujú čas, ktorý trávime nad úlohami, ale suma času trávená nad úlohami nemusí a častokrát ani neovplyvňuje náklady.
Ak je naším cieľom šetrenie nákladov, existujú omnoho lepšie možnosti, ktoré firmy majú k dispozícii, napríklad procesy. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššie stúpame v rámci hierarchie firmy, tým väčšie šetrenie s menšími investíciami môžeme očakávať.
Typicky ide o procesy, do ktorých sa zapájajú viaceré oddelenia, či v prípade holdingov také procesy (napr. supply chain), do ktorých zapadajú rôzne firmy. Úprava procesu – napr. len obyčajné poprehadzovanie nejakých krokov, môže mať ohromný dopad na ušetrené náklady.
Tieto procesy sa ale ťažko automatizujú. Oddelenia firiem sú častokrát izolovanými jednotkami, ktoré „idú samy za seba“. Prilákať k jednému stolu manažérov oddelení je pre mnohé firmy neriešiteľná úloha a pred optimalizáciou procesu medzi oddeleniami je častokrát vhodnejšie začať s psychologickou terapiou.
Takže namiesto inovovania tam, kde to zmysel dáva (komplexné procesy medzi oddeleniami), jednotlivé oddelenia dnes radšej nakúpia licencie na „AI modely“ a snažia sa zefektívňovať úlohy jednotlivcom, a častokrát sa im to aj darí. Len netušia, že dopad na firemné financie je väčšinou takmer nulový.
Cieľ pre SMB: pozvať manažérov k jednému stolu, popísať základné fungovanie a „katalóg“ služieb jednotlivých oddelení, pochopiť holistické fungovanie firmy, a potom navrhovať optimalizačné riešenia – či sa použije technológia, upravia procesy alebo dokonca „zoštíhli“ ponuka služieb, to už bude vecou podriadenou konkrétnemu cieľu.
Stratégia – ak chceme zarobiť
Ak už uvažujeme o zmene – čím bezpochyby zavedenie novej technológie je, tak vždy skôr v kontexte zárobku ako ušetrenia.
Na základe príkladu predchádzajúcich technologických pokrokov je však málo pravdepodobné, že práve my budeme tí víťazi.. maximálne môžeme dosiahnuť krátkodobý náskok pred konkurenciou, ktorý sa časom stane štandardom, keď sa ukáže, že je po tejto zmene v danom priemysle dopyt.
Preto by bolo vhodnejšie uvažovať o svojom podnikaní spôsobom, ako doteraz a technológie vnímať len v kontexte ďalšieho dostupného nástroja na dosiahnutie našich stratégií a vízií.
Strategická paralýza
V malých a stredne veľkých firmách sa častokrát stretávame s nerozhodnosťou. Trhy sa menia, zákazníci sa menia, Čína dodáva stroje priamo našim zákazníkom, čo konkuruje nášmu biznisu. Manažment vajatá a nie je si istý, či má kopírovať cestu konkurencie, ktorej sa „predsa tak dobre darí“… aspoň z pohľadu ich sociálnych sietí…, alebo má hľadať nové cesty.
Technológia, a špeciálne AI, sa častokrát stáva barličkou, ktorá má urobiť to finálne rozhodnutie za nás. V skutočnosti to takto nefunguje.
Predstavme si, že výrobnému podniku klesajú objemy na zákazku, ale zasa stúpa ich počet. Trend sa viac posúva ku customizácii. Firma však desaťročia fungovala skôr na objemoch. Dokonca vznikla celá dodávateľská infraštruktúra a predaje sa realizujú cez sprostredkovateľov. Menšie zákazky by ale znamenali komunikáciu s koncovými klientmi, čím by sa priamo konkurovalo existujúcim odberateľom.
Tieto dilemy sú relevantné a riešenia nie sú jednoduché. Firma sa môže sústrediť na customizáciu a prekopať celý biznis model, alebo neustále zrýchľovať a zefektívňovať výrobu a bojovať v červenom oceáne cenovej politiky.
A sú tam aj iné cesty a dobrou správe je, že technológie a AI vedia naozaj pomôcť.
Problém ale je, že firma si musí vybrať. Ak sa lavíruje medzi customizáciou a jednotkovou cenou, zmeny, ktoré firma potrebuje vykonať v procesoch a technológiách, idú proti sebe. Ak sa firma rozhodne pre všetky smery naraz, musí z princípu stáť na mieste.
A nie, nie sú za to zodpovední „starí“ a „rigidní“ kolegovia a nie, nepomôže tu ani AI.
Začiatky na zelenej lúke
Treba mať na pamäti, že zavádzať väčšie zmeny v cenotvorbe, biznis modeloch a pod., môže byť rizikové pre etablované firmy, a brzdou sa môže stať kultúra, ktorá ju pomáhala budovať. Zmeny sa v existujúcich firmách realizujú komplikovanejšie, ako pri budovaní nových.
Tí najodvážnejší lídri uvažujú preto o nových typoch biznisu, častokrát v kontexte nových firiem. Stratégiou môže byť podpora dopytu pre existujúcu firmu, a to vytvorením nového trhu. Neznamená, že je nutné „starú firmu“ odpisovať. Vytvorí sa nová firma, ktorá môže redefinovať dopyt tej existujúcej, a teda nezarábame na AI, ale na existujúcom biznise (čím využívame AI v náš prospech, kde majú startupy prirodzené bariéry vstupu).
Záver
Ak mal náš biznis problémy pred érou GenAI, potom sa GenAI nestane ich liekom. Domácu úlohu si musíme vypracovať podľa toho, akým výzvam čelíme.
Niekde bude potrebné zosieťovať manažérov, aby ťahali za jeden povraz, inde zamyslieť sa nad procesmi alebo samotnou stratégiou. Keď už vieme, kam smerujeme, AI a ostatné technológie nám môžu pomôcť. Častokrát sa ale ukáže presný opak – jednoduchšia cesta sa ukrýva inde. O tom si povieme viac v ďalšom článku, ktorý sa už bude venovať technológii.
Pozor si ale musíme dávať na „konzultácie“. GenAI generujú krásne odpovede, ale nedokážu rozmýšľať. Ak sami nie sme schopní poňať dynamiku nášho biznisu (napr. vzťah medzi úlohou, procesom a trvaním času) – GenAI nie je vhodným radcom pre nás. Nevieme totiž klásť správne otázky, v dôsledku čoho sa dostaneme k odpovediam, ktoré vlastne očakávame. GenAI totiž generuje text.
Ak pociťujeme tlak na zmenu, neostávajme v tom sami, požiadajme o pomoc tých, ktorí sa tejto problematike venujú, avšak majme na pamäti: nezačína to technológiou.
Ľuboš Bešenyi
Libor má viac ako 20 rokov skúseností s vývojom digitálnych produktov a platforiem a vyše 10 rokov sa venuje budovaniu a riadeniu technologických firiem. Špecializuje sa na návrh a implementáciu AI riešení zameraných na automatizáciu procesov, najmä v oblasti spracovania neštruktúrovaných dát a podpory komplexných biznisových workflow Spoločnosť Xolution prepája základný a aplikovaný výskum s praktickým nasadením v enterprise prostredí a podieľa sa na vývoji škálovateľných riešení využívajúcich moderné prístupy umelej inteligencie. Libor je držiteľom ocenenia Innovator of the Year 2023, ktoré získal v rámci INOVATO Awards 2023 za prínos v oblasti inovatívnych technologických riešení.
